Kto ich nepozná? Voňavé prešovské pirôžky vyrába rodinná firma s vášňou už tridsať rokov

PREŠOV – Dvere sa v predajni pirôžkov počas našej návštevy nezatvorili. Rodinná firma funguje v metropole Šariša už vyše tridsať rokov. Niektorí ľudia si predajničku na Svätoplukovej ulici fotia ako unikát. Vzhľadom totiž stále pripomína 80. roky. Tradičné však ostali aj recept a produkt, ktorý vyrábajú. Voňavý, vždy čerstvý, teplý a sýty pirôžok vyrobený z kvalitných surovín a poctivých plniek rôzneho druhu.

Kto počas návštevy Prešova nenavštívil Pirôžky, ako by v Prešove ani nebol. Celé roky sa sem hrnú nielen domáci Prešovčania, ale aj zahraniční turisti, študenti, dôchodcovia idúci na omšu do neďalekého Františkánskeho kostola.

Bežne sa stane, že do predajne vyskočia z parkoviska zaneprázdnení biznismeni, alebo ľudia, ktorí chcú napríklad pohostiť kolegov v práci, pretože majú narodeniny. Niektorí sa z Prešova odsťahovali do zahraničia, no pri každom návrate domov si tam zájdu po chutný pirôžok.

Známe kysnuté a vyprážané pečivo s pôvodným názvom ruské pirôžky prišlo do Prešova v roku 1978 a bolo skutočným fenoménom. Predávať sa začali v predajni na Trojici, kde vtedy pracovala pani Terézia Bačová ako predavačka.

Po tom, čo v roku 1987 predajňa nešťastne vyhorela, vycítila, že úspech pirôžkov a dopyt po tejto dobrote by mohli byť dlhodobejšie, a tak si spolu s manželom Františkom zobrali úver a nakúpili vybavenie do vlastnej prevádzky. Tú si otvorili na Svätoplukovej ulici a na tejto adrese ich zákazníci nájdu doteraz.

V súčasnosti stále vedú predajňu pirôžkov manželia Bačovci s rodinou. Cesto a výrobný postup ostávajú naďalej tajomstvom. Receptúru v rodine uchovávajú dlhé roky a neprezradia ich ani konkurentom, ktorí si od nich často prídu pýtať recept na úspech. Ten podľa zaťa pána Baču Petra Kovaľa tkvie v kvalite produktu, lokálnych dodávateľoch a v neposlednom rade vo vernosti zákazníkov, ktorí sa vracajú.

„Na recepte sa nič nezmenilo, akurát sa vyradil z cesta rum. Rum sme vyradili, lebo kuchári viac pili ako robili,“ žartuje dedo, ako familiárne volajú majiteľa Františka. Od vzniku predajne pracujú už s tretím strojom na výrobu tejto pochúťky. Denne navštívi pirôžkáreň okolo 400 zákazníkov, no spolu s vývozom do iných predajní vyrobia zhruba tritisíc pirôžkov každý deň.

„Teraz, keďže je zima, idú viac. Kvôli tomu, že to je teplé. V lete máme čísla menšie, no stále z toho vieme pekne vyžiť. Toto podnikanie nikdy nebolo zlatou baňou, no keď má k tomu človek vzťah a nepotrebuje veľa, je to veľmi fajn,“ prezrádza Peter s tým, že si to váži, pretože vidí, že väčšina obchodov v centre mesta krachuje. Už sedemnásť rokov majú rovnaký rozpis pirôžkov na celý týždeň. V pondelok dostanete lekvárové, v utorok čokoládové, v stredu tvarohové, vo štvrtok makové a v piatok opäť tvarohové. „Nemôžeme a nechceme to meniť. Ľudia sú už na to naučení a stále zachovávame odkaz jednoduchosti a jednoznačnosti, ktorá v dnešnej dobe veľmi chýba,“ dodáva Peter. Potvrdzuje, že sa nájdu zákazníci, ktorí by túžili po viacerých druhoch pirôžkov vyrobených v jeden deň. „Nebudeme robiť viac druhov, pretože v nadpise máme, že majú byť čerstvé. Nebudem hrať na dve, tri strany, aby mi tu stáli,“ vysvetľuje.

Jeden pirôžok stojí 50 centov. Ide o cenu, za ktorú ho už nikde inde na Slovensku nekúpite. V dnešnej dobe zdražovania potravín a energií je to vyslovene zázrak. „Od rodičov sme sa naučili radšej ísť cestou, že oslovíme dodávateľov a pokúsime sa znížiť ceny materiálu, nech ľudia neplatia viac. Postupne sa nám podarilo dohodnúť cenu tak, že ich vieme predávať za túto cenu,“ prezradil.

Z pôvodnej ponuky vymizli orechové pirôžky. Dôvodom je podľa Petra fakt, že pri orechových plnkách už nie je možné hovoriť o kvalite. „Niekedy sme orechy vedeli odoberať od babičiek z vlastných záhrad. Dnešná legislatíva to už neumožňuje. Latku kvality máme nastavenú veľmi vysoko a nebudeme ju znižovať. Aj mak berieme od farmára z Veľkého Šariša. Nechávame si ho dovážať celý, melieme ho u nás a pridaný je doňho maximálne cukor. S tvarohom je to rovnako – máme stabilného lokálneho dodávateľa z miestnych fariem,“ vymenúva Peter.

Zásady rodinnej firmy sú teda poctivosť, jednoduchosť, podpora lokálnych podnikateľov a stopercentný produkt.

Priam neuveriteľne vyznieva fakt, že priestory predajne sa ani po desiatkách rokov nezmenili. Prevádzkar si je vedomý tejto rarity. Hovorí, že prichádzajú ľudia, ktorí sa chcú u nich vyfotiť. „Pripadáme si tu ako v nejakom skanzene. Fotia si nás so slovami, že to tu vyzerá presne ako v 80. rokoch. Ak by sme boli majitelia priestorov, už by sme renovovali,“ vraví Peter.

Pirôžky má stále veľmi rád. „Každé ráno si pirôžok zoberiem a ochutnám. Pozriem na cesto, či je, ako má byť. A áno, dám si ešte,“ hovorí s úsmevom. Na svojej práci si cení zákazníkov. Ide však aj o kolegov, rodinných príslušníkov. „Ani z jedného z nich nemám pocit, že je tu kvôli peniazom. Ani jeden deň som o tom nepochyboval. Táto práca nás baví. Produkt a zákazníci sú na prvom mieste,“ dodal na záver.