Šarišský hrad obnovujú. Zamestnali ľudí bez práce, pomôžu im aj turizmu

PREŠOV – Na Šarišskom hrade zintenzívnili rekonštrukčné a konzervátorské práce. Vyše dve desiatky pracovníkov od 1. mája pracujú na tejto kráľovskej kultúrnej pamiatke, aby zvýšili jej hodnotu a povedomie. Obnova hradu prebieha vďaka oživenému projektu Ľudia a hrady.

Ide o projekt zapojenia nezamestnaných osôb do obnovy kultúrneho dedičstva. Ten na Slovensku funguje od roku 2011, v prvých rokoch kombinoval dotačné prostriedky rezortov kultúry a práce. V roku 2021 bol na istý čas pozastavený, v súčasnosti už opäť funguje. Spustil ho rezort práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR začiatkom apríla.

„Čaro tohto projektu spočíva v tom, že na jednej strane obnovujeme kultúrne pamiatky, na druhej strane dávame nezamestnaným ľuďom prácu,“ vysvetlil vo štvrtok na Šarišskom hrade počas tlačovej konferencie minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas).

Ako ďalej uviedol, obnovovať sa bude 31 hradov z celého Slovenska a na tento účel vyčlenili celkovo 12,5 milióna eur. Z toho 85 percent bude hradených z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a 15 percentnú účasť bude mať štát.

Práce by mali trvať 18 mesiacov a zamestnaných by malo byť celkovo 450 ľudí. Minister práce priblížil, že alokácia z ESF by mala pokrývať nielen mzdy a odvody zamestnancov, ale aj ich stravné a stavebný materiál.

„Konkrétne na hrade Šariš sme vytvorili pracovné miesta na pozíciách samostatný pracovník, pomocný pracovník, koordinátor a majster. Je to jeden z najrozsiahlejších stredovekých hradov na Slovensku. Momentálne je tu zamestnaných 24 zamestnancov a rozpočet na tento hrad je približne 600-tisíc eur,“ upresnil minister.

Dodal, že chlapi, ktorí boli doposiaľ nezamestnaní, si tu zarobia od 750 do 1 350 eur podľa pozície, ktorú zastávajú. Ich práca bude zahŕňať dokončenie drevených dielní na hradnom nádvorí, ukončenie drevenej ochodze a oprava muriva pri ochodzi. Pokračovať budú v obnove bašty č. 6, ktorá je nazývaná aj Alžbetka, kde je nutné postaviť strechy, zhotoviť krytiny, schodisko a podlažia. Plánovaná je aj konzervácia a čiastočná rekonštrukcia hradového múru.

Z pokračovania projektu je nadšený aj primátor Veľkého Šariša Viliam Kall. Pod správou tohto mesta sa totiž Šarišský hrad nachádza. Kall na tlačovom brífingu priamo na hrade podotkol, že v roku 2011 bol hrad spustnutý a vypĺňali ho len kroviny a rozpadnuté hradby.

„Dnes stojíme pred signifikantným objektom Donjon, ktorý v roku 2011 navštívilo tisíc ľudí. V súčasnosti je jeho priemerná návštevnosť 30-tisíc ľudí. Projekt teda nie je len o vytváraní pracovných miest a podpore rozvoja hradu, ale popri tom sa začína rozvíjať cestovný ruch, ktorý generuje ďalší príjem pre celý región,“ uviedol.  

Ideovým otcom projektu je bývalý minister kultúry Daniel Krajcer. Ten jeho novú etapu prišiel na Šarišský hrad otvoriť spolu s ministrom. „Za desať rokov sa nám podarilo zakonzervovať desiatky slovenských hradov, prácu získali tisícky ľudí a návštevnosť sa zvýšila minimálne desaťnásobne. Slovensko je krajina hradov a teším sa, že aj týmto projektom napĺňame tento slogan,“ povedal hrdo Krajcer.

Na Šarišskom hrade teda od 1. mája počuť šuchot špachtlí, klopanie kladív či miešanie miešačky o čosi intenzívnejšie. Chlapov má pod kontrolou majster Jozef Dobrovič. Ten sa obnove projektu veľmi teší a ako člen občianskeho združenia Hradba Šariš je hrdý, že sa pozornosť venuje aj takýmto pamiatkam.

Robotníkov prevažne z marginalizovaných rómskych komunít si pochvaľuje. „Nemusím ich do roboty naháňať. Sú šikovní, chcú a niektorí sú tu aj takí, ktorí už na hrade pracovali v minulosti. Dokopy majú desiatky detí, vďaka tomuto projektu ich uživia,“ prezradil počas slnečného pracovného štvrtka.

Robotníci v čase našej prítomnosti začisťovali objekt od päty muriva až po jeho vrch. „Boli tu husté náletové dreviny. Múry krásne začisťujú až do jadra, vypláchli ich vodou od prachu, začínajú špárovať a ťahajú sa malé múriky vyššie,“ vysvetlil odborník s tým, že sa svojou prácou snažia zachovať ráz a štýl muriva podľa historických fragmentov.

Doplnil, že pri špárovaní používajú kvalitnú a vlastnoručne spracovanú hmotu. „Ide o zmes tradičnej vápenej malty z poctivého haseného vápna a do toho ide tehlová drť, trasová múčka Tubak. Používali ju aj v Pompejách či rímskych stavbách. Ak chceme, aby to v našich podmienkach vydržalo desaťročia, musíme mať materiál kvalitný,“ objasnil na záver Dobrovič, ktorý sa obnove hradu venuje už šestnásť rokov.

(foto: redakcia)