Ochranári obnovujú travertínové slaniská na Sivej Brade

Spišské Podhradie Sivá Brada 2 Obnova Národnej prírodnej rezervácie Sivá Brada v Spišskom Podhradí. Foto: Rastislav Ovšonka

SPIŠSKÉ PODHRADIE – Unikátna lokalita Sivá Brada pri Spišskom Podhradí bude o niečo väčšia a viac bude pripomínať prírodnú rezerváciu. Správa Národného parku Slovenský raj totiž spolupracuje s Daphne – Inštitútom aplikovanej ekológie na obnove časti zničeného biotopu, ktorý je súčasťou chráneného územia Natura 2000.

Sivá Brada, okolo ktorej prechádza cesta I/18, je v súčasnosti jedinou živou travertínovou kopou na Slovensku, kde voda stále prúdi a tvorí sa travertín. Toto územie je domovom pre špecifické rastliny a živočíchy viažuce sa na slanomilné spoločenstvá. „Na Sivej Brade je podobná fauna a flóra, akú nájdeme v prímorských oblastiach,“ povedal pre Prešovský Štandard riaditeľ Správy NP Slovenský raj Tomáš Dražil.

Pôvodný zámer bol obnoviť slanomilné spoločenstvá na ploche približne 900 štvorcových metrov. Jeden z majiteľov však nesúhlasil s týmto zámerom. Súhlas na obnovu pôvodného biotopu dala len rímskokatolícka cirkev, ktorá tu vlastní časť pozemkov.

Na ploche 70 štvorcových metrov odstránili asfalt, vybudovali obrubníky a naviezli travertínovú drvinu. „Budeme čakať, či sa tu uchytí slanomilná flóra, ako je to v ostatnej časti územia. Stále hľadáme optimálny model,“ dodal Tomáš Dražil.

Časť Národnej prírodnej rezervácie Sivá Brada tvorí v súčasnosti asfaltové parkovisko, ktoré tu podľa Tomáša Dražila v minulosti postavili v rozpore so zákonom. Zároveň ocenil prístup rímskokatolíckej cirkvi, ktorá súhlasila s obnovou územia. Zámerom ochranárov je obnoviť toto územie na celej výmere prírodnej rezervácie.

V lokalite Sivá Brada sa nachádza až šesť biotopov európskeho významu, dva živočíchy európskeho významu a jedna rastlina európskeho významu. Celkovo tu na relatívne malom území identifikovali až 250 druhov vyšších rastlín. Zo vzácnych rastlín sú to aj skorocel prímorský, sivuľka prímorská či barička prímorská. Tieto rastliny – už podľa názvu – sú typické pre prímorské oblasti.

„Túto jedinečnú lokalitu a jej slanomilné spoločenstvá monitorujeme už 24 rokov,“ dodal Tomáš Dražil. Kosením odstraňujú ochranári trstinu, ktorou každoročne zarastá. V spolupráci s miestnym hospodárom zaviedli ochranári aj pasenie hovädzieho dobytka na teplomilných, vlhkomilných a slanomilných častiach lokality, čo má pomôcť zachovaniu jej biodiverzity.

Obnova Sivej Brady je súčasťou projektu Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch. Projekt je spolufinancovaný Nórskymi grantmi.


Ďalšie články