V Starej Ľubovni sa rozlúčili s Luciou, Sofiou a Katkou. Požehnanie od Svätého Otca

STARÁ ĽUBOVŇA – Staroľubovňania i smútiaci z iných kútov Slovenska sa zišli v miestnom gréckokatolíckom Chráme Matky ustavičnej pomoci. Práve tam sa uskutočnila zádušná omša za obete tragickej nehody autobusu v Spišskom Podhradí.

Liturgiu a pohrebné obrady, ktoré vyvrcholili na novom cintoríne v Starej Ľubovni, viedli prešovský gréckokatolícky arcibiskup metropolita Jonáš Maxim, spišský diecézny biskup František Trstenský, emeritný torontský biskup Marián Andrej Pacák a ďalší biskupi, kňazi i rehoľníci.

Obrad sa začal príhovorom správcu farnosti a predstavením Lucie, Sofie a Kataríny, obetí, ktoré zahynuli cestou na Diecézne stretnutie mládeže v Spišskej Kapitule, v sobotu 6. apríla.

Farár hovoril o vlastnostiach, aktivitách i zásluhách trojice vynikajúcich študentiek Cirkevného gymnázia sv. Mikuláša v Starej Ľubovni. Spomenul ich plány študovať medicínu či právo, ale aj túžbu cestovať. Nič z toho si však už nestihli splniť.

Liturgia bola popretkávaná modlitbami a spevom rovesníkov dievčat.

Mimoriadne náročný a vypätý bol obrad nielen pre rodinu, ale aj kamarátov, spolužiakov a pedagógov nešťastnej trojice. Rodičia dievčat sedeli spolu v jednej z lavíc. Pohľad na nich bol veľmi smutný.

Kázeň predniesol spišský diecézny biskup František Trstenský. Jeho slová boli venované nie len „našim dievčatám“ ako Luciu, Sofiu a Katarínu s láskou a úctou nazval, ale aj pozostalým, i všetkým prítomným na rozlúčke. „Nezabudnime vždy po prebudení poďakovať Bohu za každý nový deň, aby sme boli darom pre blížnych, tak ako to robili ony,“ povedal kazateľ.

Vysvetlil zároveň význam bieleho rúcha, ktoré je neobvyklé na pohreboch. Následne sa obrátil na rodičov zosnulých študentiek so slovami, že im daruje veľkonočnú sviecu. „Je symbolom večného svetla, sme presvedčení, že vaše deti sú už v blízkosti nášho Pána.“

Slová kázne mnohých prítomných rozľútili. „Verte že On je dobrý, aj v tejto vašej bolesti a smútku.“ Poďakoval následne všetkým za svedectvo viery, ľudskosť, spolupatričnosť i slzy. „Kým vieme plakať, sme ľuďmi,“ zdôraznil biskup Trstenský.

Obrad pokračoval príhovormi vedenia školy, študentov, zástupcu spoločenstva mladých i správcu farnosti. Mnohí z rečníkov len veľmi ťažko dokázali čítať svoje príhovory, keďže bolesť a slzy im zväzovali jazyk.

Prekvapením a duchovnou potechou pre mnohých boli slová hlavy katolíckej cirkvi, „Svätý Otec prijal smutnú správu o tragickej nehode v Spišskom Podhradí, pri ktorej prišli o život niekoľkí mladí ľudia, ktorí sa mali zúčastniť Diecézneho stretnutie mládeže. Uisťuje Vás preto v tejto ťažkej chvíli o svojej otcovskej blízkosti, odovzdáva vyhasnuté mladé životy Božiemu milosrdenstvu a vyprosuje duchovnú útechu príbuzným a všetkým, ktorých táto strata zasiahla. Jeho Svätosť v modlitbe, aby všetkým zažiarilo svetlo Vzkrieseného, aby ostala pevnou viera, ktorá dáva istotu, že naši drahí zosnulí nás predchádzajú do nebeskej vlasti, udeľuje všetkým, apoštolské požehnanie útechy.“

Tieto slová pápeža sprostredkoval smútočnému zhromaždeniu biskup Trstenský, ktorý hneď po tragédii kontaktoval apoštolského nuncia na Slovensku. Ten prisľúbil, že bude o tom informovať Svätého Otca, čo aj napokon urobil. Vyjadrenie pápeža Františka preposlal na Spiš štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin.

O tom, že bolesť zomkla tri, obrovskou stratou postihnuté rodiny svedčí to, že sa dohodli na rovnakej forme parte a vybrali si aj identické motto. Bol ním verš z evanjelia podľa Jána: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto verí vo mňa, neumrie naveky.

Filičkovci, rodičia Sofie († 18), k nemu pridali modlitbu ich drahého dieťaťa: Ja, Sofia, prijímam Teba, Ježiš, za Pána a Spasiteľa svojho života. Riaď ho podľa plánu, ktorý pre mňa máš, premieňaj ma na svoj obraz. Otváram ti dvere svojho srdca. Amen.

Kratučký duchovný dôvetok k slovám evanjelistu doplnili aj rodičia Kataríny († 17): Tvoja láska a Tvoje svetlo zostávajú s nami…

Rodičia sa dohodli aj na tom, aby účastníci poslednej rozlúčky doniesli namiesto kytíc a vencov bielu ružu alebo nejaký biely kvet. Ich prosby viacerí splnili.

Na príprave mimoriadne smutnej udalosti sa podieľalo aj mesto Stará Ľubovňa.

Verejnosť mohla aj dnes vyjadriť sústrasť a nechať odkazy rodinám zosnulých dievčat prostredníctvom kondolenčnej knihy vo vestibule Mestského úradu v Starej Ľubovni.

Obrady v Chráme Matky ustavičnej pomoci v Starej Ľubovni sa skončili po takmer štyroch hodinách. Následne sa smútočný sprievod vydal na nový cintorín, kde uložili ostatky obetí nehody na večný odpočinok.