Cirkevný sudca Martin Šimko: Niekedy sa odporučí oddialenie, niekedy sa sobášu aj zamedzí

KOŠICE – Farský vikár farnosti sv. Mikuláša v Prešove Martin Šimko pracuje aj ako cirkevný sudca pri Metropolitnom tribunáli Košickej arcidiecézy. Problematika partnerských vzťahov a ich vážnych kríz je mu preto blízka. V čom robia mladí najčastejšie chyby pred vstupom do manželstva a čo sú relevantné dôvody na jeho anuláciu? Je pravda, že manželstvo musí byť tou najťažšou rehoľou?

Čo sa vám v Prešove páči a čo vnímate ako jeho najväčšie pozitíva, či už po stránke osobnej, ľudskej  alebo pastoračnej?

Prešov je oproti Košiciam, kde som tiež pôsobil, pokojnejšie mesto. Myslím si, že inštitúcie a štruktúry tu pracujú dobre. Páčia sa mi naša Konkatedrála, spoločenstvo na fare, Hlavná ulica, divadlo a spolupráca cirkví a mesta. Takisto Ekumenické spoločenstvo mesta Prešov. Funguje tu množstvo spoločenstiev a hnutí. Pre našu tematiku je určite zaujímavé aj Hnutie pre rozvedených katolíkov.

Máte v Prešove osobitne obľúbené miesto a podujatie, ktoré radi navštevujete?

Okrem Konkatedrály sú to uličky a kaviarničky v nich. Ako podujatie oceňujem Malú scénu DJZ, Dobrý festival a kino.

Aký je názov vašej pozície v Prešove, v ktorej sa venujete manželom? Čo je náplňou vašej práce v tejto pozícii?

Spolu s tímom lektorov a odborníkov som koordinátorom predmanželských náuk. Náplňou kurzov je pripraviť snúbencov na budúci manželský život v témach, ako sú povolanie k láske, doplnkovosť muža a ženy, manželská komunikácia, výchova detí, vierouka, mravouka, sviatosti a prednáška o plánovanom rodičovstve. Lektorské páry často rozprávajú z vlastných skúseností. Máme veľmi dobré ohlasy od samotných snúbencov, ktorí sa nezriedka na začiatku obávajú, čo a kto ich na tom kurze vlastne čaká. Sú milo prekvapení.

Stáva sa vo vašej pastoračnej praxi vám alebo vašim bratom v kňazskej službe, že sobáš neodporučíte, ak tušíte, že by manželstvo nevydržalo? Ak áno, aké bývajú najčastejšie príčiny?

Už pri prvom kontakte s osobami a ohlásení ich úmyslu uzavrieť katolícke manželstvo sa skúmajú pohnútky, sloboda a nedeterminovanosť rozhodnutia pre manželstvo, zázemie, a tiež slobodný stav snúbencov – či sú po civilnom rozvode alebo neplatnosti manželstva, alebo nemajú nejako inak neplatne uzavretý manželský zväzok. Vedieme takisto rozhovor o duchovnej a náboženskej stránke; či snúbenci svoju vieru prežívajú, alebo to tak nie je. Takisto je dobré preskúmať, či tieto osoby nie sú nejako psychicky, rozumovo a vôľovo determinované, aby nemohli manželstvo uzavrieť. Ak by bol predpoklad, že manželstvo bude uzavreté neplatne, odporučí sa oddialenie. Niekedy sa takémuto sobášu aj zamedzí.

Aký je váš názor: Prečo tak veľa ľudí dáva pred manželstvom prednosť voľnému zväzku bez manželského sľubu?

V konzumnej spoločnosti, v ktorej žijeme, a vo voľných názoroch na manželstvo prezentovaných skupinami ľudí, a najmä médiami, ak nie je človek vychovaný v kresťanských zásadách, ak nie je ukotvený vo viere a neuvedomuje si aspoň hmlisto, a po náukách aj konkrétnejšie, práva a povinnosti, ktoré ho v katolíckom manželstve čakajú, dáva prednosť voľným zväzkom. Tie totiž nenesú záväznosť, trvalosť a zodpovednosť. Dnes spolu sme, zajtra sa rozhodneme inak… Katolícke manželstvo ako Bohom ustanovená prapôvodná inštitúcia však so sebou nesie známky celoživotného spoločenstva, zodpovednosti a trvalosti, jednoty a nerozlučiteľnosti. Toto je čoraz ťažšie prežívať, no napriek tomu sa to dá.

Zdá sa mi, že v minulosti manželia pristupovali k rozvodom, ako i odlukám a vyhláseniam neplatnosti manželstva omnoho zriedkavejšie. Je to skutočne tak, alebo to bolo len utajenejšie?

Povedal by som, že utajenejšie to nebolo, len sa o tejto možnosti málo vedelo, hovorilo, či vôbec uvažovalo. Napriek všetkým ťažkostiam v tom-ktorom manželstve bolo povedomie trvalosti daného sľubu pred Bohom manželovi či manželke. Prípady vyhlásenia neplatnosti manželstva určite jestvovali, napríklad aj pred rokom 1989, ale sú zriedkavejšie a menej známe.

Kde sa podľa vás v období pred uzavretím manželstva robia najčastejšie chyby, ktoré spôsobujú, alebo prispievajú k tomu, že manželstvá vydržia tak krátko a manželia už viac nechcú spájať budúci život so svojím dovtedajším partnerom?

Myslím si, že človek dnes dospieva skôr fyzicky. Pre vážnosť známosti a ďalšiu vytrvalosť v prípadnom manželskom zväzku je však potrebná aj citová a charakterová vyzretosť. Namiesto toho, aby mladí spoznávali partnera charakterovo či osobnostne, vrhajú sa do vzťahu či známosti s cieľom niečo si vyskúšať bez vážnejšieho úmyslu. Na predmanželskom sexe nemožno stavať trvalý vzťah. „Zo začiatku sa to začína tak, že chlapec sa na dievča teší nie preto, že by ho mal tak rád, ale je mu s ním dobre (a zo strany dievčaťa je to podobné). Až časom rastie láska a učí, čo znamená milovať a obetovať sa pre druhého.“ (Pavol Hudák: Čistota pred manželstvom je objavovaním srdca človeka). Na vine sú niekedy aj rodičia snúbencov, ktorí dovolia svojim deťom stretávať sa pod ich strechou a nechať priateľa či priateľku prespávať u nich. Málo sa dbá o morálne zásady, a najmä o Božie príkazy a veci.

Napokon je potrebné veľmi zdôrazniť potrebu predmanželského skúmania stavu snúbencov už pri prvom kontakte s farskou kanceláriou, keď prídu ohlásiť úmysel uzatvoriť katolícke manželstvo. Je potrebné v dialógu skúmať, či snúbenci nie sú hatení nejakým nátlakom, prekážkou či vadou súhlasu, nejakou psychickou chorobou, či nemajú náhodou uzavretý platný zväzok, napríklad dvaja evanjelici neviazaní formou, dvaja nepokrstení alebo mohamedáni aj civilne uzavrú prirodzene platné manželstvo, ktoré, ak je na to relevantný dôvod podľa Božieho či prirodzeného práva, je potrebné anulovať alebo rozlúčiť procesom Katolíckej cirkvi, hoci stránky s ňou nikdy nemali do činenia. Do hry vstupujú aj otázky závislosti na alkohole či drogách, gamblerstva, utajených dlhov či predchádzajúcich vzťahov, o ktorých druhá stránka nevie.

V čom vidíte príčinu, že sa v súčasnosti tak veľa manželov rozchádza?

Príčiny sú v úmysle, s akým človek vstupuje do vzťahu. Medzi mladými to môže byť citová nezrelosť. Alebo schopnosť v teórii a v predmanželskej príprave síce spoznať práva a povinnosti manželstva i charakteristické vlastnosti katolíckeho manželstva, ale ak si muž či žena, hoci vo svojom vnútri – a niekedy i navonok – povedia, že on či ona po sobáši budú žiť ako predtým, staromládenecky či voľne s kamarátkami, alebo len pre svoje záľuby, takáto osoba nie je schopná v každodennej praxi manželstva tieto práva a povinnosti žiť. Človek sa dnes nerád zaväzuje. A katolícke manželstvo je záväzok na celý život, nie na zopár dní či rokov. Desať dôvodov, ktoré predchádzajú rozvodom: 1. nevera, 2. finančné problémy, 3. nedostatok komunikácie, 4. neustále hádky, 5. zvýšená hmotnosť jedného z partnerov, 6. nerealistické očakávania, 7. nedostatok intímnosti, 8. nerovnosť medzi partnermi, 9. nepripravenosť, 10. zneužívanie.

Dá sa povedať, že súčasná doba je vo vzťahu k manželstvu náročnejšia, ako bola v minulosti? Aké ťažšie úlohy pred manželmi stoja a môžu narušiť rozhodnutie ostať spolu?

Súčasná doba je vo vzťahu k manželstvu náročnejšia. Ekonomické problémy boli aj predtým, ale dnes sú viac vypuklé. Na rozhodnutie nájsť si životného partnera vplývajú najmä meniace sa hodnoty a istoty, nepevnosť vo výchove a viere a uponáhľanosť doby. Vplýva to na krátkosť známosti, nedokonalé spoznanie vlastností partnera alebo partnerky, či precenenie svojich schopností žiť v trvalom manželskom zväzku. Do hry vstupujú takisto veci ako vylučovanie niektorého prvku manželstva, sociálne zázemie rodiny, odlúčenosť manželov, práca v zahraničí, málo komunikácie či riešenie problémov manželstva únikom do workoholizmu, k alkoholu, drogám alebo nemiernym dlhom.

Mám tiež dojem, že veľa manželov žiada o vyhlásenie neplatnosti svojho manželstva.

Väčšinou je situácia taká, že stránky po civilnom rozvode už majú vo výhľade, či dokonca žijú, v novom civilnom zväzku – civilnom či družskom – a chcú uzavrieť nové cirkevné manželstvo, preto to chcú riešiť cestou vyhlásenia neplatnosti svojho manželstva. Neznamená to, že ak prídu s takouto žiadosťou, automaticky dosiahnu neplatnosť svojho zväzku. Na vyhlásenie manželstva za neplatné sa totiž vyžaduje oprávnený dôvod so zázemím v kánonickom práve. Mal by tam byť aspoň „fumus iuris“, teda závan právneho dôvodu na takúto vážnu vec. Ak jestvuje oprávnený a dokázateľný dôvod pre vyhlásenie neplatnosti manželstva, je vysoká pravdepodobnosť úspešnosti týchto žiadostí, ale ako som spomínal, nie je to pravidlom.

Ako dlho taký proces trvá a aký je pri ňom postup? Aké kroky manželia absolvujú?

Dĺžka procesu je rôzna. Pri kauzách, kde je dokladový proces, teda na základe predložených dokladov je jasné, že dané manželstvo nikdy nevzniklo, to netrvá dlho. Hovoríme o procesoch, kde sa nezachovala forma uzatvárania manželstva. Napríklad rímskokatolícka stránka uzatvára manželstvo s evanjelickou stránkou v evanjelickom kostole bez dišpenzu. Klasické procesy vyhlásenia neplatnosti manželstva trvajú od deviatich mesiacov do roka, alebo aj dlhšie. Všetko záleží od spolupráce stránok, od dostupnosti stránok či svedkov. Ak niekto z nich žije v zahraničí, komunikácia sa predlžuje, alebo je potrebné požiadať o delegovaný výsluch cirkevný súd trvalého či prechodného bydliska stránky, či svedka, aby sa získala relevantná odpoveď.  Po vynesení definitívneho rozsudku možnosť uzavretia či neuzavretia nového cirkevného zväzku záleží najprv od toho, aby konkrétne prejednávané manželstvo bolo vyhlásené za neplatné a aby stránka nemala zakazujúcu klauzulu. Teda dôvetok, že nemôže uzavrieť ďalšie manželstvo napríklad pre psychické príčiny (maniodepresívne stavy, suicidálne stavy, stavy ťažkej psychickej choroby, ktorá determinuje rozum alebo vôľu osoby k tomu, aby nebola schopná dať slobodný a dobrovoľný súhlas na uzavretie manželstva a iné). Inokedy klauzula hovorí o tom, že stránka môže uzavrieť nové manželstvo len s dovolením miestneho ordinára, alebo príslušného cirkevného súdu.

Vtedy stránka, ktorá mieni uzavrieť nový cirkevný zväzok, píše žiadosť buď cirkevnému súdu alebo (arci)biskupskému úradu podľa klauzuly uvedenej v rozsudku konkrétneho manželstva. O dovolení uzavrieť nové manželstvo potom rozhodujú príslušný cirkevný súd, alebo arci(biskupský) úrad, ktorý kontaktuje stránku. Po splnení podmienok sa dovolenie uzavrieť nové manželstvo pre stránku zašle na príslušný farský úrad, kde sa bude uzatvárať nové manželstvo a priloží sa k sobášnej zápisnici. Nakoniec spomeniem aj procesy sanácie manželstva, konvalidácie (splatnenia manželstva), Pavlovho či Petrovho privilégia, za podmienok presne stanovených, a že manželský súhlas trvá. Takisto poznáme skrátený proces a spomínaný dokladový proces. O postupe manželských procesov nám hovoria Kódex kánonického práva (CIC), Kódex kánonov východných cirkví (CCEO), Inštrukcia Dignitas connubii z roku 2005, ktorú majú zachovávať diecézne a arcidiecézne súdy pri pojednávaní záležitostí neplatnosti manželstva a Apoštolský list vydaný motu proprio Mitis Iudex Dominus Iesus, ktorým sa reformujú kánony Kódexu kánonického práva, týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva od pápeža Františka.

Čo všetko sa pri posudzovaní žiadosti o anuláciu zohľadňuje?

Zohľadňujú sa relevantnosť dôvodov, pre ktoré si stránka žiada skúmanie platnosti daného zväzku, vek stránky alebo stránok, aj dĺžka trvania manželského zväzku. Tiež psychické choroby, ktoré mohli byť utajené a prejavili sa pri prvej záťažovej situácii po uzavretí manželstva. Takisto sa kladie otázka, či by stránky nechceli obnoviť manželské spolužitie. Taktiež sa môže stať, že záležitosť pre ťažkosti v manželskom spolužití alebo pre neveru po uzavretí manželstva posunú do roviny žiadosti o pristupovanie k sviatostiam.

Čo môže byť pri tomto procese pre manželov náročné alebo nepríjemné?

Z rôznych rozhovorov a spätných väzieb od stránok sa zdá, že najprv je to azda moment, keď sa stránka odhodlá k takémuto typu procesu. Potom všetky následné kroky: kontaktovanie svojho farára, farskej kancelárie, zhromažďovanie listín a dôkazov alebo svedkov. A hlavne spätne sa vracať k prežitým udalostiam a chronologicky ich zachytiť, čo sa často neobíde bez emocionality. Potom, keďže som spomínal, že stanovené otázky pri vypočúvaní sú formulované hlbšie, než je samotný žalobný spis, aby sa došlo k objektívnej pravde, takisto môže byť nepríjemným okamihom. Tobôž stanovenie znalca a absolvovanie napríklad psychologického pohovoru alebo spomínané pripomienky obhajcu zväzku. A napokon možno rozčarovanie z toho, že napriek celému priebehu procesu stránka nedosiahne výsledok neplatnosti. Možno to celé vyznieva príliš právnicky, stroho, alebo pre niekoho aj mučivo, treba si však uvedomiť, že katolícke manželstvo požíva priazeň práva a je v podstate zvnútra i zvonka nerozlučiteľné; iba ak sa dokáže relevantný opak. Je to určite rozdielne od civilného procesu rozvodu manželstva, kde otázka rozvodu je záležitosťou jedného, maximálne dvoch sedení bez uvedenia hlbších príčin a dôvodov rozpadu daného manželstva. Napriek všetkému vyššie vymenovanému máme od stránok vcelku pozitíve spätné reakcie a napokon sú radi, že sa k procesu či výpovedi na cirkevnom súde odhodlali.

Je veľa žiadostí o rozluku, napríklad v porovnaní so žiadosťou o anuláciu?

Ak to vztiahnem na situáciu Metropolitného tribunálu v Košiciach, ročne nám príde vyšší počet žiadostí o rozluku, teda možnosť pristupovania k sviatostiam. Tu je však dĺžka vybavenia okolo troch týždňov až mesiaca. Tento proces je ale administratívny, nie súdny. Nižší počet žiadostí príde ohľadom preskúmania platnosti manželstva. Stále je to však dosť veľa, a tak určitý počet z nich prejde na riešenie do ďalšieho roka. Z pohľadu našej farnosti sv. Mikuláša v Prešove by som povedal, že prevažná časť žiadostí sa týka možnosti pristupovania k sviatostiam, teda odluky, a zvyšné číslo tvoria žiadosti o preskúmanie platnosti manželstva.

Vedeli by ste odhadnúť, koľko snúbencov vie, do čoho ide, keď chce vstúpiť do manželstva? Myslím to tak, že vie povedať, prečo chce žiť v manželstve, je reálne pripravených prijať ťažkosti, ktoré prídu, vie, čo od manželstva očakáva ich partner a vie a chce tieto jeho potreby naplniť?

Mám dojem, že väčšina párov alebo už spolu chodí dlhšie, nezriedka už skúša žiť v spoločnej domácnosti, alebo sú už dokonca civilne sobášení a manželstvo by si chceli dať do poriadku po cirkevnej stránke. Teoreticky (a niektorí aj prakticky, čo vyplynie aj na predmanželských náukách) poznajú práva a povinnosti v manželstve, ktoré treba navzájom odovzdávať a prijímať. Často však až konkrétny manželský život ukáže, či tieto prvky aj vedia žiť, alebo sa ich naučiť. O manželskú lásku sa totiž treba starať neustále. A robiť sa navzájom šťastnými v manželstve v akomkoľvek smere je celoživotnou úlohou manželov s väčšími či menšími úskaliami, ktoré život prináša. Tak sa v konkrétnosti potom skúša pevnosť charakteru manželského sľubu.

Biblia hovorí, že je náročnejšie a bolestnejšie žiť v manželstve, ako byť slobodný. Aké by mali byť tie „správne“ dôvody, pre ktoré sa človek chce stať manželom, manželkou? Zjednodušene: Prečo by sa mali ľudia ženiť a vydávať? Napokon, aj v Písme je napísané, že v nebi manželstvá nebudú.

Lenže v nebi budeme pociťovať úplne inú dimenziu vzťahov. Ak tam Boh bude najvyšším dobrom a budete ho chcieť hĺbať, bádať a najmä oslavovať, manželstvo tam nebude mať ten význam, ako na tejto Zemi. Na tejto Zemi však okrem vami spomenutého výroku na počiatku už v Raji, a to je takisto biblický text, Boh ustanovil muža a ženu, požehnal ich a dal im úlohu podrobiť si zem so všetkým stvoreným a navzájom sa množiť a starať sa o potomstvo. Ježiš to často spomína a dáva manželstvu zaslúženú hodnotu a miesto v spoločnosti. Sám bol predsa aj na svadbe v Káne Galilejskej. A ako obhajoval manželstvo pred farizejmi a zákonníkmi, ktorí sa odvolávali na Mojžišov zákon! Už v prirodzenosti predsa od počiatku muž hľadá ženu a žena muža. V prirodzenosti chce človek lásku dávať druhému, založiť si rodinu, mať deti, vychovávať ich a tešiť sa z nich. Krásne potvrdenie týchto slov nachádzam v modlitbe nad novomanželmi pri obrade, kde sa píše, že manželstvo je zväzok, ktorý nezničili ani dedičný hriech, ani potopa. To mi pripomína pôvodný Boží zámer s človekom: nežiť sám, ale v plnohodnotnom vzťahu s manželom či manželkou.

Hovorí sa síce, že manželstvo je najťažšia rehoľa, ale nie je to tak. Veď či oslava okrúhlych jubileí ktoréhokoľvek manželstva nesvedčí o tom, že napriek všetkým prekážkam sa toto prapôvodné povolanie človeka dá žiť a môže manželom prinášať veľa radostí a šťastia? A to aj napriek tomu, že mediálny balast, brakové telenovely, voľné myšlienky a gender ideológia dehonestujú či nepredstavujú pravý obraz o manželstve. Podľa týchto teórií je možný aj iný ako heterosexuálny zväzok, rozvod je na dennom poriadku a egoizmus a sebecké zameranie na seba spôsobujú veľmi pokrivený a skreslený obraz o trvalosti a nerozlučiteľnosti manželstva. Napriek tomu v spoločnostiach už od počiatku dejín človeka boli rodina a manželstvo vždy základnou bunkou spoločenstva. Ak sa tomuto nebude venovať dostatočná legislatívna, výchovná a iná podpora, inštitúcia rodiny a manželstva bude naďalej zažívať krízu a bude viac nerozhodných ľudí. S Božím požehnaním je však možné všetko; aj šťastne a spokojne, hoci s prekážkami, prežiť životnú púť muža a ženy na tejto Zemi.