Je Halloween diabolský sviatok? Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje

PREŠOV – Kým na Slovensku budú nasledujúce dni patriť najmä spomienkam na zosnulých, v mnohých krajinách sa v tomto období konajú oslavy a večierky spojené s Haloweenom. Tento sviatok sa pritom u nás začal oslavovať až v 90. rokoch minulého storočia. Kde má svoje korene a akú má históriu? Prešovskému Štandardu na to odpovedala slovenská etnologička Katarína Nádaská.

Je už asi všeobecne známe, že korene sviatku Halloween siahajú až ku starým Keltom, ktorí žili aj na našom území. Je to tak?

Áno, Halloween berieme ako americký sviatok, čo je v podstate aj pravda. Ak by sme pátrali po jeho koreňoch, tak zistíme, že sú v Európe a siahajú až k starým Keltom. Tí žili aj na našom území pred príchodom Slovanov. Tento zvyk teda bol zvykom aj starých Slovanov. Staré kmeňové zväzy nepoznali štyri ročné obdobia, poznali len leto a zimu. V takomto období, keď sa práve končí leto a začína zima (koniec októbra/začiatok novembra), Kelti oslavovali sviatok Samhain. Ten bol pomenovaný po jednom z ich bohov, ktorý predstavoval nadchádzajúcu zimu. Samotný sviatok sa skladal z viacerých momentov. Napríklad poďakovanie za úrodu – niečo podobné ako naše dožinky, prosba za zimu, aby bola milosrdná. Kedysi pre ľudí zima znamenala choroby, hlad a často aj smrť. Rovnako ako Kelti, aj starí Slovania mali veľkú úctu k mŕtvym predkom. To sa prejavovalo tým, že Slovania v predkresťanskom období pochovávali kostrovým spôsobom, teda do zeme, ale tiež žiarovým, teda spaľovaním. Ale aj keď spaľovali, popol z mŕtvych zhrnuli do urny a zakopali do zeme. Archeologické nálezy hovoria, že pri kostrovom pochovávaní, ak išlo napríklad o knieža, mu do hrobu dávali celý výstroj, šperky, jedlo, ale aj koňa. Ak mal viacero žien, jedna z nich ho musela nasledovať na druhý svet. Predstavovali si, že po smrti na druhom svete pokračuje ďalší život. Verili, že v noci z 31. októbra na 1. novembra sa môžu duše akoby navrátiť na túto zem. Práve preto sa v tomto čase prinášali na ich hroby dary a jedlo. Napríklad Slovania prinášali medovinu a koláčiky. Strávili noc pri hroboch, spomínali na mŕtvych predkov, oslavovali ich život a činy. Bolo to aj preto, lebo verili, že mŕtvy predok môže negatívnym spôsobom ovplyvniť životy žijúcich, napríklad ak by si ho dostatočne neuctili, tak by sa mohol vrátiť ako revenant. Slovania to poznali ako upíra, ktorý by robil šarapatu na dobytku či ľuďoch. Preto sa prinášali obetné dary, aby im mohol pomáhať, aby bola dobrá úroda a podobne. 

Mohlo by vás zaujímať

KresťanstvoDušičky slávime od 10. storočia. Preukazujeme nimi úctu, vďačnosť a rešpekt mŕtvym

Neskôr doniesli Íri tento sviatok ako súčasť svojej tradície počas vysťahovalectva do USA. Mohli by ste nám priblížiť aj túto históriu?

Keltské kmeňové zväzy, ktoré obývali dnešné Írsko, postupom času nabrali po prijatí kresťanstva do svojej tradície aj ľudové rozprávania. Prestali sláviť sviatok Samhain. Starí Íri poznali folklórnu rozprávku o zlom Jackovi. Bol to príbeh, ktorý sa rozprával práve v noci z 31. októbra na 1. novembra. Jack bol veľmi krutý a zlý farmár, týral zvieratá, bol zlý k ľuďom a jeho život bol neusporiadaný. Po smrti prišiel do pekla, no samotný Lucifer ho z neho vyvrhol a odsúdil na večný život v trápení. Musel sa tak túlať po Zemi a mal napravovať všetky zlé skutky, ktoré urobil počas života. Diabol mu dal iba jedinú vec, ktorá by mu mala ukazovať cestu k dobrým skutkom a zároveň ho zahrievať, a to bol žeravý uhlík. Jack ho vzal a dal ho do repy. V Írsku nastalo vysťahovalectvo do Novej zeme – do Severnej Ameriky. V tom období Írsko zápasilo s hospodárskymi problémami, preto ľudia našli novú vlasť v USA a vytvorili tam veľmi silnú komunitu. Samozrejme, so sebou si doniesli aj zvyky, ako napríklad rozprávanie o Jackovi. V Amerike našli lepší materiál na vizuálne spracovanie povery, a to tekvicu, ktorá sa postupne dostala aj do Európy. Ľudia dužinu vydlabali a do kôry urobili diery – vyrezávali ako tvár Jacka, a tak názorne ukazovali deťom príbeh o ňom. Išlo o pôvodný zvyk. Začiatkom 20. storočia, hlavne v írskych komunitách, spolu s rozprávaním týchto folklórnych príbehov deti chodievali na takzvané halloweenske koledy. To slovo je skomolenina slov – noc pred sviatkom všetkých svätých. Boli to obchôdzky, pri ktorých deti klopali na dvere ľuďom a priali im pekné sviatky, za čo dostávali výslužku. Išlo o praktické veci, keďže to robili chudobné deti. Skôr to bola sociálna výpomoc bohatších tým chudobnejším. Dostávali jedlo na zimu alebo teplé oblečenie.

Mohlo by vás zaujímať

KultúraDuchovia a haloween: Kde sa končí zábava a začína experimentovanie s duchmi

Tento zvyk sa postupne menil. Napríklad v 20. rokoch 20. storočia sa už zlepšila ekonomická situácia v USA, obchôdzky síce pretrvali, ale už nemali sociálny charakter. V tomto období sa už deti začali maskovať doma ručne vyrobenými maskami. Kedy nastal zlom a sviatok sa stal komerčným?

20. až 30. roky prinášajú pre Ameriku rozvoj Hollywoodu a rozvoj filmov. Vtedy sa začínajú objavovať masky detských hrdinov, ako bol Superman, Batman a podobne. V 30. rokoch 20. storočia už na to nabehli aj obchody a začalo sa obdobie komercie. Masky sa už nevyrábali doma, ale sa kupovali. Ako som spomínala, najprv išlo o komiksové masky, no v Hollywoode prišla vlna hororov, čo sa odzrkadlilo aj na maskách. Deti sa začali obliekať do rôznych strašidelných kostýmov. Obchôdzky pokračovali, ale deti si už pýtali sladkosti. Dnes už je v Amerike tento sviatok celoštátny a rodinný. Do oslavovania sa púšťajú celé rodiny. Predstavuje to výzdobu exteriéru, interiéru, pečenie „helovínskeho” pečiva, ktoré je vizuálne nechutné, ako napríklad ľudské oko a podobne, ale, samozrejme, ide o cukrovinky. Rovnako sa vyrábajú aj takéto nápoje a deti sú strašidelne oblečené. 

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťPrešov očakáva na cintorínoch nápor. Na čo si treba dať pozor?

Po roku 1989 sa Halloween, ale v čisto komerčnej podobe, dostal aj do Európy, teda aj na Slovensko. V našich končinách však nie je ešte udomácnený ako rodinný sviatok. 

Áno, u nás je to skôr inštitucionálny sviatok. Pani učiteľky v škôlke s detičkami vyrezávajú tekvice, čo je síce pekné, ale často im už nevysvetlia, že náš zvyk sú Dušičky. Mládež a dospelí ho oslavujú v podnikoch, kde sú strašidelné výzdoby a podobne. Oslavuje sa v predvečer Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, keď by kresťan mal toto obdobie duchovne prežívať. Z kresťanského hľadiska je v tomto čase možné získať pre duše v očistci odpustky a podobne. 

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťHrad Ľubovňa a skanzen budú až do Vianoc zatvorené

Mnoho ľudí na Slovensku odmieta slávenie Halloweenu z dôvodu, že ide o diabolský sviatok. Ide len o obavu, alebo je aj reálne niečím podložená?

V podstate majú tí ľudia pravdu, pretože v 60. rokoch 20. storočia vznikla cirkev Satanova, čiže náboženské religiózne zoskupenie, ktoré vyznáva Satana ako duchovnú bytosť a jeden z jeho zakladateľov Anton Lavey uviedol, že kresťanskí rodičia nechávajú svoje deti uctievať Diabla aspoň jednu noc v roku. Je tým povedané veľmi veľa. Mnohí mladí ľudia berú túto noc ako hru, napríklad, že sa hrajú na čarodejníkov, vyvolávajú duchov a podobne. Faktom ale je, že je to noc, keď sa kresťania modlia a nie je vhodné sa v tom čase púšťať do takýchto magických vecí, ktoré nevieme, ako môžu dopadnúť. Nikdy nevieme, keď pozývame nejakého zlého ducha, či naozaj príde a vypočuje to volanie. Je všeobecne známe, že pre týchto satanistov sú dva najväčšie sviatky – jeden z nich je Valpurgina noc a druhý Halloween, keď ich slávia a robia najväčšie obrady.