Hral vo filme a precestoval 54 krajín: „Ostatni“ panslavistický farár žije vo Vyšnom Slavkove

VYŠNÝ SLAVKOV – Všade sa po sebe usiluje zanechať stopu, napríklad budovaním múzeí. Navštívil 54 krajín a vo filme z dielne RTVS si zahral svätého Klimenta. Pre Slovensko si želá duchovné prebudenie. Donát Čarnogurský má v Slavkove gazdovstvo s rozprávkovými stavbami a milým zverincom.

Po prezidentovi prišiel predseda vlády

Otec Donát pochádza z regiónu Zamagurie, zo Spišskej Starej Vsi. Pred ním bol pod najvyšším vrchom Braniska Smrekovicou farárom Rudolf Schuster (menovec bývalého slovenského prezidenta), teraz majú Čarnogurského (kedysi predseda vlády). „Po vysviacke som bol dva roky kaplánom vo Vysokých Tatrách. Bola to veľká skúsenosť, prichádzalo tam celé Slovensko,“ zaspomínal si 56-ročný kňaz.

Nasledoval Podbiel na Orave. „Je tam zachovaných asi 70 dreveníc a najstaršie majú 160 – 170 rokov. Tam som pôsobil dvanásť rokov. Diaľkovo som si dopĺňal štúdium v Krakove na univerzite v odbore cirkevných dejín a dejín umenia. Ako študent som si tak predlžoval mladosť (úsmev).“ Nasledovala Nová Lesná, po nej rok v Spišskej Kapitule a napokon Vyšný Slavkov. „V rámci záľub, ktoré mám, sa všade snažím zanechať stopu,“ prezradil veľmi sympatický a aktívny muž.

Slovanstvo je v ohrození

„V Podbieli sme v bývalej cirkevnej škole zriadili etnografickú expozíciu, kde sú zozbierané predmety z regiónu Orava. V rodisku na Zamagurí som robil cyrilo-metodský areál. V Slavkove je to už tretie ľudové múzeum. Z mladých ľudí málokto číta, ale keď to vidia, niekam ich to posunie. Skoro každý týždeň prichádzajú exkurzie, ktoré si pozrú farský dvor, zrenovovaný kostol a múzeum.“

Otec Donát označuje sám seba originálne. „Som ‚ostatni‘ panslavistický farár. Týmto možno trošku poloironickým výrazom chcem zvýrazniť, že slovanstvo je utlačované alebo podceňované anglosaskou pseudokultúrou. Národ dostal na začiatku cez Cyrila a Metoda čosi veľké, čo je pretínané. Civilizácia je prázdna, bezduchá, ľudia nemajú ani záľuby, nevedia sa tešiť; možno z krátkych zážitkov a reklám. Hrozí, že do prázdna prídu alkohol a strata zmyslu. Cirkev v minulosti nebola len ohlasovateľka viery, ale aj kultúra. Na to nadväzujem aj ja, preto som ‚ostatni‘ panslavista.“

V Kanade naďabil na grizlyho a bizóny

D. Čarnogurský navštívil 54 krajín. „Som za to vďačný, pretože potom porovnávam.“ Najväčšia bola trojmesačná expedícia za krásami prírody po Kanade a Aljaške. „Starým autom sme najazdili 17 000 kilometrov.“ K tomu treba pridať púte po biblických krajinách Jordánsko, Izrael, Libanon, Sýria a iných pútnických miestach. „Mám ísť na študijný pobyt do Jordánska. Zaujímajú ma biblické archeoparky. Prešiel som skoro všetky slovanské krajiny, najjužnejších Slovanov – Čiernu horu, či Macedónsko.“

„Bol som v Arménsku a Gruzínsku, v západnej Európe, v Rusku, Poľsku, v severnej Afrike – v Egypte, Markou, Tunisku, na Blízkom východe, v Mexiku. Ak vyššia moc dá, šiel by som Transsibírskou magistrálou na východ, aby som videl nekonečnú Rus a trochu pochopil ruskú dušu. Nepoznám národ s takým slabým národným sebavedomím, ako je Slovensko. Má to svoje príčiny, duchovné aj historické.“

Hral vo filme Konštantínov kód

Pred rokmi so spolupracovníkmi pripravil vo Vyšnom Slavkove sprítomnenie príchodu kniežaťa Rastislava. „Urobili sme repliku, ako asi mohol vyzerať odev kniežaťa v deviatom storočí. Chcem poukázať na to, že Slováci neboli hlúpi; bol to vyspelý, veľký národ. A keď sa ocitol v ťažkostiach, zachránil ho parlament, kde sa všetci hádajú a nenávidia? Zachránil ho svätí a osobnosti, zakladatelia a králi.“

Otec Donát sa pred niekoľkými rokmi objavil v snímke Konštantínov kód. „Hral som Klimenta, sedpomopčetníka, ktorý bol zakladateľom písomnej školy v Ochride. Ako chlapec som párkrát pred kamerou stál. Natáčanie nie je ľahké, tvorili sme v ateliéri a bola to veľká skúsenosť počas troch dní v Bratislave. Sami herci otvárali oči: toto bolo na Slovensku? Proglas je nielen pekná báseň a literárne dielo, ale tiež kľúč, kód a program.“

Nepribližujte sa, lebo vás vykričia husi

Súčasťou gazdovstva pri fare v Slavkove je veľká záhrada. „Mám koníka, húsky, dve kamerunské ovečky, pávy a hrdličky. Sú tu rozprávkové atrakcie, pričom každá stavba má iný tvar. Mám zbierku veteránov. Ideme stavať dvojplošník, do ktorého si budú môcť sadnúť deti. Máme Slovenskú bránu, ľudové múzeum Slafkovsku chižu, políčko, kde pestujem zemiaky, cibuľu, cesnak a zeleninu. V pozadí je príroda, les. Dvor priťahuje a keď poobede vidím návštevníkov, ktorí fotia, mám z toho dobrý pocit,“ priblížil otec Donát.

Medzi veteránmi má otec Donát povojnovú Škodu Tudor, ktorej je na Slovensku iba okolo päť kusov. V záhrade je vybudovaná veľmi malebná Archa. „Nadväzujem na archu záchrany, ktorou sú Kristova Cirkev alebo Mária. Vnímam to ako biblický symbol, ktorý nás zachráni nielen pred smrťou, ale duchovne, vierou. Mám rád aj duchovné bohatstvo východu, ktorý je menej komplikovaný a preintelektualizovaný, je tam viac srdca. Dvor chce byť aj premostením medzi východom a západom.“

Obnova príde z ľudu

„Globalizácia nemá identitu, je to uniformita bez originálnosti, forma bez obsahu, potlačenie národa, ale sú ľudia, ktorí to už takisto nechcú. Je potrebné obnoviť personalizmus Slovanov, duchovnú filozofiu postavenú na kresťanstve,“ hovorí D. Čarnogurský.

„Berďajev povedal, že svet bude taký, akí budú ľudia a obnova nepríde zhora. Príde z prostredia pospolitého ľudu, ale aj ten máme viesť a podnietiť. Želám si duchovné prebudenie Slovenska, nie však do zmätku, bojov či antagonizmu. Keď nepríde, budeme ako Dávid proti Goliášovi. Bol síce silnejší, ale padol, lebo nad Goliášom bola väčšia moc,“ pripomenul farár z Vyšného Slavkova Donát Čarnogurský.

Foto: Dušan Guman