Vicemajster Slovenska v rely slalome Jakub Jačišin: Pre jazdca je niekedy úspechom aj to, že preteky dokončí

IMG_20230701_134131_469 Úspešný Prešovčan Jakub Jačišin. Foto: Archív J.J.

PREŠOV – Je mladý, úspešný športovec a reprezentant prešovského motošportu. Jazdiť začal pomerne neskoro, ako devätnásťročný. Absolvoval desiatky pretekov s víťazným koncom. Na rely ho najviac fascinujú kooperácia s kopilotom, absolútna dôvera k jeho pokynom a tiež prekonávanie strachu a rôznych stupňov preťaženia. Prešovčan Jakub Jačišin.

K autám sa dostal ako malý chlapec. Vďaka svojmu otcovi bol súčasťou každých pretekov Tatry Racing. Spočiatku len ako pozorovateľ, neskôr ho však tento šport uchvátil natoľko, že si zaobstaral svoje prvé rely auto. „Kúpil som ho v bazári, bolo staré, ojazdené, Peugeot 206 RC. Išlo o obyčajné sériové auto poskladané na rely auto,“ prezradil Prešovskému Štandardu dnes už úspešný pretekár s tým, že vtedy stačilo, že auto malo pretekársky rám, tzv. klietku.

Po niekoľkých tréningových jazdách sa odhodlal na svoje prvé preteky. Rely je na Slovensku viacero, väčšinou však nováčikovia začínajú so slalomom. Ide o jazdu na kratších úsekoch v pomalšej rýchlosti. „Slalom nemá žiadne obmedzenia, kto sa prihlási, ten ide. Akurát pretekár musí mať prilbu, dlhé rukávy a môže ísť. Dlhé rukávy v prípade požiaru v aute,“ vysvetľuje Jakub, ktorého prvé súťažné preteky boli v Cesticiach pri Košiciach. „Tam som neuspel. Bolo tam asi 80 účastníkov, skončil som 42. To bol katastrofálny výsledok,“ spomína s úsmevom.

Hovorí tiež, že sa pasoval s rôznymi technickými problémami. „Stále sa mi niečo kazilo, do druhej ráno som bol v dielni a opravoval niečo, došiel som na preteky a nefungovali mi rýchlosti,“ dodáva Prešovčan, ktorý má v súčasnosti už vlastného technika, profesionálne rely auto a zázemie. Ak sa v súčasnosti náhodou neobjaví na stupni víťazov, je to preňho veľké sklamanie.

Úspešný 23-ročný športovec je vicemajster Slovenska v slalome, majster Slovenska v juniorskej kategórii a vicemajster v Motosport rally cupe. Tvrdí však, že niekedy býva úspechom v rely aj to, že pretekár vôbec dojazdí preteky. Tréningovo veľa nejazdí, pretože trénovať v tomto športe je veľmi zriedkavé.

„Ak by sme trénovali len na letisku na rovnej ceste, veľa nám to nedá. Jedine v začiatkoch, aby pretekár získal základ, ako sa správa auto, kde má brzdné body, aké sú jeho možnosti. Keď však už jazdec príde na rely, terén je rozmanitý, asfaltový, ale aj lesný, môže mať úzke cesty, horizonty,“ vysvetľuje.

Práve mapovanie terénu je mimoriadne dôležité pred každou súťažou. Trvá niekedy aj dva dni, kým jazdec spolu s kopilotom (navigátorom) do detailu preskúmajú každý jeden úsek trate. „Každé preteky sa skladajú z úsekov, tzv. erzetiek (RZ), ktoré sú hodnotené zvlášť. Je to ako pri lyžiarskych súťažiach, keď sa lyžiarom ráta čas za určité úseky. Každý úsek si môžeme vopred prejsť. Sadneme s kopilotom do auta a pri prvom prejazde trasy diktujem ja jemu obťažnosť zákruty, horizont, dieru, objekt, skok, štrk, šmyk… Kopilot pri druhom prejazde hovorí tieto pokyny mne s predstihom a ja sa podľa nich riadim a kontrolujem trasu. Pri tretej jazde už ideme naostro a spolieham sa výlučne na neho,“ vraví pilot Jakub s tým, že práca kopilota je podľa neho mimoriadne dôležitá súčasť tohto športu.

„Musím si ho vybrať a sadnúť si s ním aj ľudsky. V aute s ním totiž pred súťažou strávim aj týždeň a z 24 hodín s ním strávim 18,“ dodáva.

Jeho prvým kopilotom bol Jaro Benček z Prešova. S ním prežil aj svoju prvú autonehodu na súťaži. Jazdili práve Slovenský rally pohár, druhú najvyššiu súťaž na Slovensku. Hneď v prvom úseku havarovali. „Boli vtedy strašné podmienky, pršalo, išlo sa hore do kopca v Dobšinej, kde bola príšerná hmla. Narazili sme do priekopy, no našťastie sa nám nič  nestalo,“ hovorí v súčasnosti.

Po nehode sa vraj nebál opäť sadnúť do auta. „Každý vraví, že po nehode si treba čo najskôr sadnúť do auta opäť. Už o týždeň som tak sedel v rovnakom aute a šiel som na súťaž,“ približuje nezlomný športovec.

Odvtedy mal ešte dve nehody. Jednu z nich na Slovakia Ringu, kde narazil do zvodidiel. Nehoda bola o to desivejšia, že na rovnakom mieste už jeden pretekár v minulosti nabúral a zahynul. Jakub vysvetľuje, že keď havaruje pretekár, preteky sa neprerušia, pokračujú. „Ja ako havarovaný dám výstražný trojuholník, postavím sa mimo auta a v ruke držím tabuľku s nápisom OK a stojím,“ dodáva.  

Napriek všetkému ho tento šport fascinuje. Najviac práve spolupráca s kopilotom a adrenalín z jazdy. „Nedá sa to vysvetliť, ale keď pôjdete autom po ceste s horizontom a neviete, čo za ním je, skúste držať plyn. Nejde to, človek s pudom sebazáchovy prirodzene pribrzdí. My v týchto úsekoch nebrzdíme. Je to však výsledok zmapovania terénu a súhry s kopilotom. Najťažšie je pochopiť, že musíte ísť rýchlo. Pri rely totiž ide o rýchlosť,“ vysvetľuje Jakub.

Podľa prešovského pilota prevláda všeobecný názor, že pri rely nejde o šport. Jazdec vraj len šoféruje. Podľa neho však ide o fyzicky náročný výkon, na ktorý musí trénovať trikrát denne v posilňovni. „Riadne sa nadrieme (úsmev). Všetky úkony musíme robiť veľmi rýchlo. Veľakrát lapám po dychu, ako sa zapotím. Prežívame preťaženia, ktoré nie sú bežné, zaťažený je celý človek. Podmienky nám niekedy sťažia aj teploty, keď jazdím v lete v hrubej kombinéze v aute bez klímy,“ ozrejmuje.

Šport je náročný nielen fyzicky, ale aj finančne. Robiť ho tak môže len skutočný zanietenec. Profesionálna výbava športovca sa pohybuje v priemere okolo 2,5 tisíca eur a zahŕňa kvalitnú prilbu, kuklu, nehorľavú spodnú bielizeň, kombinézu, rukavice a nohy kopírujúcu obuv. Profesionálne rely auto vyjde na zhruba 60-tisíc eur s tým, že najdrahšie rely vozidlo dostanete kúpiť aj za milión eur.

Rok 2023 bol pre Jakuba Jačišina súťažne aktívny. Absolvoval celkom osemnásť pretekov, čo je na jedného pretekára nadnorma. V tomto roku by sa rád zúčastnil na slovenských majstrovstvách a túži ísť aj na súťaže do zahraničia – do Čiech, Slovinska alebo Maďarska, kde má rely motošport vysoký kredit a vysokú úroveň.

Zo súťaží si víťazi nikdy neodnášajú finančnú odmenu. „Ide o body a prestíž. Motiváciou pre mňa je byť najlepší,“ hovorí prešovský pretekár. Jeho snom je aspoň raz v živote jazdiť na majstrovstvách sveta. „Nejde mi o úspech, ale chcem odjazdiť preteky na ich úrovni a zažiť tamojšiu atmosféru,“ dodal na záver.


Ďalšie články