Predplatné
Prihlásiť sa
Prešovský Štandard

Prichádza čas stíšenia a pôstu. V minulosti sa v tomto období jedli raky, slimáky či vývary z bobrích chvostov

Zdroj: Pixabay Zdroj: Pixabay

PREŠOV – Názov advent, alebo adventné obdobie, je odvodený z latinského slova adventus, čo znamená príchod. V západnej liturgickej tradícii je advent vymedzený štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista. Je to obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. 

V západnej tradícii je advent aj obdobím upokojenia, ktoré vychádzalo zo životného štýlu našich predkov a bolo prispôsobené dlhým decembrovým nociam. V minulosti sa počas tohto obdobia nekonali žiadne zábavy a ľudia dodržiavali pôst. „Ľudia sa snažili nejesť mäso, prípadné výnimky boli v nedeľu. Nebol to až taký veľký pôst ako pred Veľkou nocou, čiže ak sa aj jedli bezmäsité jedlá, tak sa mohli pomastiť maslom a podobne,” vysvetlila pre Prešovský Štandard etnologička Katarína Nádaská.

Advent sa začína prvou adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Končí sa po západe slnka na Štedrý večer – vigíliu Sviatku Narodenia Pána. Tretia adventná nedeľa sa nazýva Gaudete. Pre toto obdobie boli v minulosti charakteristické špeciálne ranné omše, takzvané roráty. „Začínali sa veľmi skoro, v niektorých regiónoch aj o 4. alebo 5. ráno, a boli venované Panne Márii, ktorá je v rímskokatolíckej cirkvi titulovaná ako Bohorodička,” tvrdí Nádaská. Roráty sa konali len raz do roka a v kostoloch sa svietilo iba sviečkami.

Počas adventu bolo v minulosti povolené jesť napríklad ryby, ale aj všetky živočíchy, ktoré žijú vo vode.  „Napríklad v stredoveku súčasťou štedrej večere boli chutne uvarené bobrie chvosty, alebo časti vydry. Tiež sa počas adventu konzumovali ryby, raky, slimáky,” dodala etnologička.

Advent sprevádza adventný veniec ozdobený štyrmi sviecami, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ. Tento zvyk patrí skôr do mestského prostredia a jeho pôvod je v krajinách hovoriacich germánskymi jazykmi. Na našom území sa objavuje v šľachtických rodinách  už v 19. storočí a na vidieku koncom 19. a začiatkom 20. storočia. „Najprv bol len v kostoloch, išlo o obyčajný zelený veniec, na ktorom boli štyri sviečky a každú nedeľu sa zažínala jedna. Išlo o symbol plynutia času. V niektorých regiónoch bolo sviečok päť, tá piata bola uprostred a zažínala sa na Štedrý deň,” dodala etnologička. Liturgickou farbou adventu je fialová, na tretiu adventnú nedeľu je možné použiť aj ružovú farbu.

V minulosti, podobne ako aj dnes, sa počas adventu začala príprava na vianočné sviatky. „Gazdinky chceli mať všetko upratané, urobené. Malo to ale iný charakter, než dnes. Snažili sa dokúpiť tovar, ktorý im chýbal,” vysvetlila Nádaská. Okrem upratovania domu sa muselo obriadiť celé hospodárstvo.

Na dokúpenie chýbajúcich vecí boli určené špeciálne trhy, kde si napríklad kupovali pravú vanilku alebo perníkové korenie. Začiatkom decembra sa začínali piecť taktiež medovníky, ako aj pečivo, ktoré je trvanlivé a ktoré treba upiecť začiatkom adventu, aby zmäklo. 

Advent sa v minulosti chápal skôr duchovne. „Ľudia nebazírovali počas Vianoc na veľkých darčekoch, ale skôr toto obdobie využívali na udobrenie, odprosenie,” upresnila Nádaská. Ľudia v tomto čase chodili do kostola na spoveď, aby boli na sviatky duchovne pripravení.